O nás

Home

Novinky

Rodézsky ridgeback

O nás

Naši psi: Cathy

               Berry

               Elisha

Šteniatka

Šteniatko od nás

Úspechy našej CHS 

BARF

Ridgeback shop

Fotogaléria

Kontakt

Linky

Kniha návštev

RR na adopciu


Ktokoľvek

si

môže

myslieť,

že

si

nikto

-

tvoj

pes

vie,

že

si

stredobodom

vesmíru.


Pam Brownová


                  Ako sa dostal africký pes do Tatier?


S prvými Rodézskymi ridgebackami sme sa stretli u nášho kamaráta v Čechách už v roku 1997. Bola to sučka Brixa z Vrboveckého mlýna a pes Cai Rhodyri. Páčilo sa nám na nich, že aj keď budili rešpekt, nikdy nikomu neublížili. Zdali sa nám obrovskí a keďže náš dom bol ešte vo výstavbe, zatiaľ sme o psovi veľmi nerozmýšľali.

V januári roku 2001 sme u kamaráta trávili s deťmi prázdniny a týždeň sme sa starali o niekoľko 3 týždňových šteniatok. Bol to úžasný zážitok. Vtedy sme netušili, že jedno zo šteniatok je budúcou matkou našej Cathy.

Ubehlo pár rokov a u nášho kamaráta sme po smrti obidvoch psov stretávali ich dcéru Brixu z Udolí Kocáby, vyrástla z nej milá, elegantná sučka.

V auguste roku 2004 sme sa ako rodina rozhodli, že by sme chceli psa. Výber bol pomerne jednoznačný - mal to byť Rodézsky ridgeback. Chceli sme zavolať kamarátovi, či by pre nás niekedy v budúcom roku nemal nejaké šteniatko “navyše”. Dovtedy sme plánovali dokončiť plot a všetko potrebné ... Na našu otázku nám však kamarát povedal, že má mesačné šteniatka a môžeme si prísť vybrať. Po mesačnom rozhodovaní sme si domov doviezli našu sučku Cathy. Tušili sme, čo nás pri výchove šteniatka čaká, ale veľa vecí
sme nevedeli. Po dvoch nociach nás kňučanie presvedčilo, že pripravené miestečko v suteréne nebol dobrý nápad a nám je v spálni bez šteniatka smutno.

Cathy sa veľmi rýchlo naučila, že v izbách sa vyprázdňovať nesmie, ale keďže sa vonku ochladzovalo, často pršalo a snežilo, rozhodla sa, že dole v suteréne pod schody by to bolo pohodlnejšie, takže v nestrážených okamihoch mizla a spokojne sa vracala. Ale to už je dnes dávno len smiešna spomienka.

Aj predstava, že na nás bude pokojne doma čakať, kým sa vrátime, sa rýchlo rozplynula; chce byť stále s nami, takže ak sa dá, chodieva s nami aj do zamestnania, do reštaurácií (vo väčšine reštaurácií nemajú problém nás prijať) a čakať nás bez problémov doma pár hodín sa naučila postupne až v dospelosti. Zato na cestovanie v aute si zvykla veľmi d
obre, v aute trpezlivo čaká a dobre ho stráži. Cathy má svoje miestečka všade tam, kde sme my - v obývačke pri kozube, v spálni, v pracovni.


                                Čo nám pes dal a vzal?


Niekedy sa smejeme, že vďaka psovi máme dvere v obývačke a dokončený plot, ale je toho oveľa viac, získali sme nového člena rodiny, bez prítomnosti Cathy si už nevieme predstaviť deň.

Má nákazlivú radosť zo života, zo slniečka a najšťastnejšia je, keď je celá “svorka” pokope.

                               

Čo ďalej?


Nemali sme v úmysle často putovať po výstavách a snažiť sa dosiahnuť tituly, ale keďže mala Cathy všetky vyšetrenia v poriadku a chceme ďalej pokračovať v chove, absolvovali sme niekoľko výstav a 29.9.2006 bola bonitovaná s výsledkom “chovná”.

V máji 2008 si  Cathy na Coursingu vybehala I.miesto zo všetkých sučiek a získala Putovný pohár Auleta Bukamu pre II. psa závodu. Beh je jej naoblúbenejšou činnosťou...

Dvakrát sme získali na klubovej výstave 3.miesto v súťaži “Najkrajšia hlava”, raz 2.miesto.

Dňa 25.1.2007 nám bol Slovenskou kynologickou jednotou schválený chránený názov chovateľskej stanice Tatranská Afrika. 
   






















Na konci roku 2008 sme sa konečne dočkali 9 zdravých šteniatok vrhu ADVENT,  všetky mali ridge,  jedno šteniatko malo len jeden vírik na ridgi. S novými majiteľmi sme v kontakte, tešíme sa z každej novej fotky a z každej dobrej novinky.














V roku 2009 sme mali druhý vydarený vrh BLUE - opäť 9 zdravých šteniatok, všetky s ridgami, dve sučky mali neštandardný ridge. Z druhého vrhu sme si vybrali sučku BLUE BERRY.



V roku 2011 sme mai tretí vrh CINNY,  Cathy vychovala 10 šteniatok.

V roku 2012 mala naša mladšia sučka Berry 11 zdravých šteniatok DOLCE.

V roku 2014 sme mali vrh ES po Berry, so staršou sučkou Cathy sme sa už museli pre vážne zdravotné problémy rozlúčiť, nechali sme si sučku Elishu.

V roku 2016 mala Berry vrh FIRE, odchovala 9 šteniatok.

V roku 2017 sa nám narodil vrh GIFT po Elishe - 8 šteniatok.



Čím kŕmiť?

Dilema, ktorú zažíva snáď každý majiteľ psa. Cathy sme odmalička kŕmili granulkami, na ktoré bola zvyknutá u chovateľa, ale nikdy nezvykla zožrať predpísanú dávku a stále mala pod váhu. Vyskúšali sme viac značiek s väčšími menšími úspechmi. Postupne začala jesť granulky len raz denne večer, obávali sme sa nebezpečenstva torzie žalúdka. Zato iné veci (suchý chlieb, ryžu, miečne výrobky, varené mäso) jej veľmi chutili. Obávala som sa, či by som pri podávaní varenej stravy odhadla správne pomer živin, ktorý má pes dostávať a varenie a zháňanie surovín by ma mohlo stať veľa času aj peňazí. Po naštudovaní veľa materiálov a po prečítaní si o veľa skúsenostiach iných majiteľov som sa však odhodlala a po pár pokusoch konečne našla aj dodávateľa mäsa.. Odmenou mi bola nielen konečne prázdna miska a menšie exkrementy, ale hlavne šťastnejšia Cathy, ktorá sa po takmer 4 rokoch trápenia s granulkami konečne na jedlo teší. Cathy postupne prešla z vareného mäska a zeleniny na surové. Myslím, že aj vďaka tejto prirodzenej strave nemala problém so zabreznutím, s tehotenstvom a dojčením šteniatok, dokonca šteniatkam vrhala potravu, čo je vzácny jav, ktorý sa zachoval z minulosti len niektorým jedincom. 

Šteniatka sme zvykali na kŕmenie granulkami aj prirodzenou potravou, aby u budúcich majiteľov nemali problémy prijímať oboje.

Ak sa chcete niečo viac dozvedieť o BARFe, kliknite TU.



HOME MADE


Aj my sa snažíme jesť zdravo a prirodzene, veľa potravín kupujeme od známych, ktorí majú vlastné sliepky, kravu....

V roku 2013 som začala pravideľnejšie piecť domáci chlieb, postupne som prešla od nehneteného k hnetenému a od kvasnicového ku kváskovému. 23.6. 2013 som si založila vlastný kvások, ktorý som pomenovala Sidónia a “žije” doteraz. Pre veľký záujem o recepty som sa začiatkom roka 2014 rozhodla urobiť stránku s receptami, nájdete ju, ak kliknete na obrázok:



                       
 
BackrodvrhG.htmlrodvrhG.htmlshapeimage_2_link_0